Najslávnejší parkurový kôň sveta...

"Dáva nám všetko, čo má. Rýchlosť, vytrvalosť, silu. Ale planie v ňom i jeho divoký duch. Bol iskrou, ktorá zažínala dávne mýty. Bol pýchou kráľov i dobyvateľov. Bol oporou civilizácie. Pod údermi jeho kopýt sa utvárali dejiny. Dodnes má v našich srdciach miesto, ona pyšná krása, ktorá nesie meno kôň."

Môj pane,nedovoľ aby môj žľab bol prázdny, nasýť ma, a napoj čistou vodou,keď skončená je moja práca. Rozprávaj sa so mnou, lebo Tvoj hlas je pre mňa oťažou, čo ukáže mi smer. Ak budeš ku mne láskavý, budem Ti slúžiť s radosťou, a nájdeš miesto v mojom srdci. Netrhaj oťažami, prosím môj pane, nech Tvoja ruka nesiaha po biči ak ideme vpred. Daj mi čas aby som pochopil Tvoj zámer. Nebi ma pane, keď Ti nerozumiem. Nemaj ma za nepozorného ak nesplním tvoju vôľu – možno sedlo alebo podkovy nie sú v poriadku. Neuväzuj ma príliš nakrátko a nestrihaj mi chvost, ktorý jemojou jedinou ochranou proti komárom a muchám. Až poznáš, že dni môjho života sa krátia, až Ti nebudem môcť slúžiť, môj milovaný pane, nenechaj ma prosím hladovať a mrznúť a nepredávaj ma. Dopraj mi možnosť zostať pri Tebe do poslednej hodiny môjho žitia, a buď tak dobrotivý a priprav mi rýchlu, milosrdnú smrť a Boh sa Ti odmení tu i na večnosti.

Sfarbenie srsti divých koní vždy zodpovedalo prostrediu, v ktorom žili. Sfarbenie im poskytovalo možnosť dokonale splynúť s okolím, a tak sa chrániť pred nepriateľmi. Ako príklad  môžeme uviesť púštne, pieskovohnedé sfarbenie koňa Przewalského.  Väčšina súčasných farebných variantov vznikla až zámerným krížením. Podobne ako iné dedičné znaky, aj niektoré farby srsti koní majú dominantnú funkciu. To znamená, že žriebätá sú sfarbené vždy po rodičoch s dominujúcimi génmi určujúcimi farbu srsti.