Dnešný kôň domáci (Equus Caballus) sa vyvíjal takmer 60 miliónov rokov.
Jeho pôvod sa odvodzuje od prakoňa (Eohippus).
Z toho rodu sa v procese evolúcie vyčlenili nielen kone, ale aj príbuzné  rody cicavcov z radu
nepárnokopytníkov, ako sú zebry (Hippotigris), osly (Asinos), či menej známe ázijské  poloosly
(napríklad kulan -Hemionus - hemionus).
Za prvých priamych predkov súčastného koňa sa považujú štyri typy primitívnych divých koní.
Až z nich sa časom sformovali súčasné plemená.

EOHIPPUS - prakôň Eohippus bol oveľa menší než súčasný kôň.
V kohútiku meral len asi 35 centimetrov.
Namiesto kopýt mal predné končatiny zakončené štyrmi a zadné tromi končatinami.

OROHIPPUS - jeho telo bolo už štíhlejšie, na predných končatinách mal 4  a na zadných 3 prsty. Odhaduje sa, že vážil priemerne   5,5kg a v kohútiku bol vysoký 36cm. Oči ani zuby ešte nepripomínali dnešného koňa.

MESOHIPPUS - bol väčší, mal dlhšie nohy a chrup vhodný k žuvaniu rozmanitejšej, ale stále ešte mäkkej potravy. Na všetkých končatinách mal po 3 prstoch.

PLIOHIPPUS - stál na jedinom kopyte, žil asi pred piatimi miliónmi rokov. Pliohippus sa považuje za predka všetkých koní, zebier a oslov. Vyzeral už ako dnešný kôň. Žil asi pred 5 miliónmi rokov, bol približne 110 cm vysoký a mal už úplne vyvinuté kopytá.

HIPPARION - výška 120 – 140 cm, zmena chrupu, tvaru lebky a predlžovanie končatín.

EQUUS - uzatvára vývojovú radu. Žil v Amerike asi pred tromi alebo dvomi miliónmi rokov, teda skôr ako človek.
Na začiatku ľudských dejín žily dva typy divokých koní. Tie sa prispôsobily meniacemu sa životnému prostrediu a stal sa základom všetkých plemien domáceho koňa. 

KERTAK - dodnes žije v stepiach Ďalekého Východu Strednej Ázie a v zoologických záhradách. Jeho kohútiková výška je 130 – 140 cm, má mohutnú hlavu, stojatú hrivu a krátke silné končatiny.

TARPAN - žil v oblasti Kaspického a Čierneho mora. V 80. rokoch 19. storočia bol vyhubený. Jeho kohútiková výška bola 135 – 145 cm, bol ušlachtilejší a štíhlejší.